iscrizione: Posts | Commenti

leader
Gli Sport di Manfredonia

E QUIST’ATE, MO’, CHE VONNE?

0 commenti
E QUIST’ATE, MO’, CHE VONNE?

CLICCA E ASCOLTA”

“E quist’ate, mo’, che vonne?” je pènze ca, se no tótte, chiô de jûne ca pigghje pa prîma volte sti paggîne mméne ce uà fé quèsta dumande: “E quist’ate, mo’, che vonne?”. A rîsposte ji: “Ninde”. Ninde de ninde, m’avûta crôte. Ninde ca ve pôte alleggerì la sacche pe manné nu “Messaggino” a Tizzje o a Kéje; ninde ca ve pôte sbacandé a ’rîmadje pe manné “Robbe” a Zembronje o a Martîne; ninde ca ve pôte manné ngrôce u “pôche o assé” mangé cundende ca facîte; ninde ca ve pôte appezzendì chiô de quande “Nigghje e Cuccuésce” hanne già fatte. A nenziôna nostre ji, se méje, quèdde de vulirve arrîcchì (no de solde, quidde ne li tenîme manghe nûje) šchitte nu pôche pôche a memorje, u “Sapì”. Accûme? Accundanne chi chè fattarille de stu pajôse libbere da ogni “Cannéle” o “Mussarôle” de quèste o quèdd’ata parrocchie ca l’ate, vu’ ca ne nvonne, vu’ ca ne mbòtene, ne nv’hanne méje accundéte. Vûje me putarrisse dîce: “E che n’amma fé? Nzò fatte nustre”. Ma, je, pûre rîspettanne sèmbe cûme l’ate la pènzene ne me la sènde de darve raggiône pecché, cûme ce dîce, amma ji vedènne vedènne se ji propte acchessì. Pe quèdde ca è putîte capì, nd’a tand’anne ca a ràngîche e mùzzeche è cambéte, ji ca l’ôme, pe natûre, quanne i fatte ne nvanne cûme vularrîje, ji purtéte a sduaché a colpe sémbe a chi che jûne. Se pèrde na partîte de pallone ji colpe de côdde curnûte de “l’albître” ca n’ho déte u rigôre. Se nu uagnône vône buccéte alla scôle ji colpe de côdde strônze du “professôre” ca ce l’ho misse sôpa nése. E se propte vé tutte sturte ji colpe de quèdda zòcchele da “sfertûne” ca ne lu lasse méje de pôte. Cûme putîte vedì ji sèmbe colpe de côdde o de cudd’ate ca po’ ditte alla paiséne sarrîje: “Ghjà li murte de côdde” o “Ghjà li murte de quedd’ate”, méje na volte, jûna ndôtte, ca dîcèsse, salvanne i murte, “Ghjà li murte mîje”. Mo’, all’accadènde, v’acconde nu bèlle fatte, po’, se méje, ve fazze na dumande.

Iôve na notte de scurîtéte e nûje avèmme da pôche fatte vôle da “ndèrre u Spundône” pe ji a fé na caléte “sôpe a fôce Carlône”. I uagnûne durmèvene saprîte sotte a “prûte”; i grusse ce ièvene appône appapagnéte a jûne a jûne a “mezzanîne”; l’ôneche e sûle rîspegghjéte iôve, assettéte nd’u “pôzze de pôppe” tatôcce Nîcole ca purtéve a varche a tîmône. Tenôve chi chè ianne de chiô, ma ne li dôve a vedì. Tutte na volte, ne nzacce cûme fô, ce sîme truéte a panze d’acque pe l’onne ca ce pîgghjavene a šcaffe mbacce “ndèrre a l’urte i vricce”. Quèdde ca iôve succisse pôche prîme a “tatôcce” ne ve lu sacce a dîce, ma quèdde ca li succisse dôpe nge pôte manghe accundé. Mamma, mamme! N’ate u pôche ce lu mangiavene vîve. Quanne ji succisse stu fatte je jôve nu uagnône, pèrò pûre uagnône uagnône m’arrîcorde ca na dumande me l’è fatte. Ca la colpe fosse de “tatôcce” nge vulôve a zingre p’anduvînarle, pèrò quanne cost’ôme ce purtéve a precîpizzje nûje che facèmme? Durmèmme. E se durmèmme (e quèste ji a dumande ca ve fazze pûre a vûje) nenn’ji ca pôche pôche fosse pûre colpa nostre? Je pènze de sì. Pe chiûte u stracôrse, viste ca ne mbutîme ji tutte quande a tîmône e ca “vulì o vulé” chi chè jûne le uà fé au poste nustre, tenîme ammachére n’ucchje apirte, spîjéme ogni tande se ce sté purtanne nzalvaminde o a precipîté ndèrre a marîne sôpe i scugghje o pègge angôre, cûme dîcene i marînére, ce porte a murì annechéte a iacque de sessanda passe. A stu pônde v’arrîja saluté, però, n’ata côse v’a vogghje angôre dîce. U sacce ca sti paggîne cûme e l’ate anna ji fernèsce nd’a mennèzze, però, prîme de jittarle, dàtele, maghére sôpe u cesse, na leggûte. Chi lu sépe ca ne ndruéte chi chè côse ca ve nderèsse. Ah, scuséte, angôre na côse. Oltre a sti paggîne ce sté pûre nu “NDÈRNÈT”, ma ji mègghje ca v’u spiôche chi ne sé chiô de mè. Cûme avûte viste je n’u sacce manghe chiamé. Mèh, mo’ pènze ca ve pozze propte saluté.

Stàteve bûne e…se Dîja vôle e i chéne i ’bbruzzese, ce sendîme.

 

Manfredonia 20 novembre 2009

Franco Pinto

468 ad

Lascia un commento